reklama

Môj najväčší deň...

...alebo ako som sa stal Majstrom Slovenska. A presne si to pamätám. Niektorí ma možno vysmejú a vynadajú mi za chválenkárstvo, ale toto je o radosti, šťastí a úspechu. Prečítajte si to.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Bolo to v Bratislave, posledný júnový víkend roku 2005. Presnejšie sobota. Celé majstrovstvá sa konali na Pasienkoch, kde bola šéfkou moja teta, ktorá umrela :( na rakovinu pár týždňov pred tými majstrákmi... Ale o tom neskôr, nechcem byť až tak sentimentálny. Toto je o inom.

Bolo to prvýkrát, čo som plával v kategórií juniorov. Nedával som si veľké šance, keďže medzi juniormi plávali vcelku hovadá a starší ako ja. Ale to v pohode. Mal som natrénované. Ako to býva, rozplavby sú vždy preobedom a poobede sú finále. Finále sú dve - A a B. A je to lepšie, tam postúpi najlepších osem. No. Proste som šiel 200 PP (polohový pretek, polohovka, medley) ako už viackrát na pretekoch. Nič nezvyčajné. Len som sa o niečo viac snažil. Aj kvôli mojej tete... Nechcem to tu nejak zdĺhavo opisovať. Proste som postúpil do A finále s druhým najlepším časom a to aj medzi mužmi, nielen juniormi. Keby to niekoho zaujímalo, ten čas bol 2:19 a nejaké drobné :) Sám som tomu neveril. Bol som fakt šťastný, už len kvôli tomu času. A keďže som postupoval aj s prvým najlepším časom medzi juniormi, mal som obavy. Môj kamarát a spoluplavec Maťo Olejár do mňa hustil, že to zvládnem a také povzbudzujúce drísty, no ja som v sebe stále mal zrniečko pochybností a strachu. Na obed sme sa sli na hotel vyspat, no ja som to nejak nezvádal, keďže som stále myslel na to pre mňa osudné popoludnie, o ktorom som ešte nevedel, ako skončí. Týmto vás tiež obťažovať nebudem :) A teraz pre akčnejší fíling použijem prítomný čas rozprávania.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sme naspäť na Pasienkoch. Cítim sa vážne divne. Myslím iba na tú blbú polohovku, ako to asi dopadne. Pokazím to? Doplávam ju vôbec? Alebo nebodaj vyhrám? Hmmm, nervy som mal ako nikdy... Chvíľu som po rozplávaní čakal a potom to prišlo. Navliekol som si svoje superhypermegatuning plavky a išiel som si po lístok (ten sa pred štartom dáva každému plavcovi). Osem najlepších plavcov na 200 polohovku sa pripravovalo na štart. A ja medzi nimi. Vtedy som však na niečo také nemyslel... Dostali sme lístky a a šli sme sa pripraviť. Medzitým prišiel môj ujo, aby si ma pozrel. Bol som fakt rád, že prišiel... Stojím na štarte a vyzliekam si klubové šušťáky. So sebou mám dva svoje talizmany a fotku mojej nebohej tety. Možno si pomyslíte, boože, aký magor, ale to jednoducho nepochopíte... Stál som na druhej najrýchlejšej dráhe a pozoroval som vodu. Taký môj rituál :) Potom som sa pozrel na tribúnu. A tam boli všetci. Moji rodičia, ujo, tréner, kamaráti. Takmer všetci, ktorých mám rád. A potom to začalo. Tri krátke písknutia. Prvé dlhé písknutie. Postavil som sa na blok a pripravil sa. Druhé dlhé písknutie. Rukami som sa zaprel do bloku. A potom zvuk trúby... Vyletel som z bloku. A od začiatku som búchal, dával som do toho všetko. Najprv motýlik. Pohoda. Vedĺa mňa Lukáš Rusnák (86 ročník) už bol vpredu, ale to som čakal. Šlo mi o to, aby som vyhral medzi juniormi, muži ma netrápili. Otočil som a šiel som znak. Išlo sa mi to fakt dobre, až mi to bolo čudné. Potom prsia. Aj tie som nejak zvádol. A nakoniec kraul. To už bol boj a mletie z posledného... Videl som svojich súperov. Dvaja boli predomnou a jeden zarovno so mnou. Tuhol som ako prasa. Nenormálne. Ale stále som do toho búšil. Posledných 10 metrov som ledva doplával... A potom dohmat. Pozerám na tabuľu. Bolo tam, že som štvrtý v rozplavbe. Pozrel som si mená... A bolo mi to jasné. Vyhral som. Vyhral som 200 PP medzi juniormi. A celkovo medzi mužmi som bol štvrtý. Majstrom Slovenska som sa stal časom 2:18,42.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tú radosť si neviete predstaviť. Ani tú únavu. Bolo to niečo neskutočné... Vyšiel som na tribúnu za rodičmi, ujom, trénerom a kamarátmi. Vtedy som bol fakt šťastný. A ďakoval som aj mojej tete. Možno som už fakt vyšinutý, ale podľa mňa stála pri mne... Ďakujem.

Hm... Možno tento článok vážne vyznel chválenkársky. Ale ako som povedal, toto je o inom... Chcel som sa o ten pocit šťastia s vami podeliť. Ďakujem aj vám.

Vojto Kóša

Vojto Kóša

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  Nezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu